Legends

Dnes považujeme pranie za veľmi automatickú a jednoduchú činnosť, ktorú vlastne za nás robí práčka. Kedysi to však tak nebolo, pretože sa dlhé storočia pralo ručne. To si vyžadovalo fyzickú silu a aj veľmi veľa času. Pranie však ľudia museli riešiť už od doby, kedy vznikli látky. Spočiatku mali k tomu len materiály, ktoré našli bežne v prírode – teda čistú vodu a niekde možno piesok.

Mnohé staroveké kultúry si však na čistom ošatení doslova potrpeli, preto bohatšie vrstvy využívali špecializovaný personál. Bolo to tak v Egypte, Grécku, ale aj u Rimanov. Práve Rimania začali zavádzať práčovne, kde sa prala bielizeň – väčšinou manuálnym šliapaním v kadiach. Čo sa týka vôní, jediným zdrojom boli kedysi bylinky. Naši predkovia ich využívali a tie voňavé si dávali aj medzi šaty. Kdeže práčka alebo vôňa do práčky.

Keď vzniklo mydlo

Vône boli skôr výsadou bohatších, a to po dlhé obdobia v histórii. Mydlo poznali síce už aj Rimania, ale vyrábať a používať vo veľkom sa začalo až niekedy v 18 a 19. storočí. To už nastupovala priemyselná revolúcia, ktorá začala postupne meniť svet svojimi vynálezmi. Pokusy o vytvorenie predchodcu práčky sa tak stávali viac a viac realitou. Najskôr fungovali na ručný pohon, ale masovo sa v tej dobe veľmi nerozšírili. Ako vône do prania sa však stále používali len bylinky, či ich výluhy a kvetinové vody.

Posledných sto rokov nastala obrovská zmena

Až v priebehu 20. storočia s nástupom priemyslu a jeho produkcie sa začali objavovať prvé detergenty a aviváže na pranie, ktoré sa od tej doby neustále vyvíjajú, prispôsobujú a modernizujú. Dnes už sa aviváž nahrádza olejmi na pranie. Práve olejové parfémy na pranie predstavujú poslednú inovatívnu novinku,ktorú ľudia priniesli, aby ich bielizeň ešte dlhšie a príjemnejšie voňala a prinášala svieži pocit, dobrú náladu a pohodu po omnoho dlhší čas než to dokáže aviváž.